S končiacou sa jeseňou a blížiacou sa zimou gazdovia vyťahujú prázdne kameninové súdky a gazdinky čistia kapustové hlávky. Napriek tomu, že dnes nie je problém kúpiť čerstvé ovocie ani v zime, vitamínová bomba našich dedov je stále ten najlepší zdroj vitamínu C pre Slovač. |
Základnou surovinou na prípravu kyslej kapusty je tvrdá hlavička kapusty. Jej množstvo je závislé od veľkosti kameninového súdka. Kapusta sa očistí od hlúbov a poškodených listov. Nareže sa na tenké slížiky na krájači kapusty. <img src=”/picture/kapusta1.jpg” border=”0″ title=”Krájač na kapustu, pozor na prsty” align=”center” style=”color: #000000; font-family: Verdana, Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 10px; line-height: normal;” /> Potom sa natlačí do súdka. Na spodok súdka sa zvykli dávať chrenové listy, ktoré mali zaručiť, že kapusta zostane tvrdá. Samotná kapusta sa miešala so zmesou soli a kmínu. Niektorý pridávali aj horčičné zrnka, ale tie potom kazili chuť pri jedle, keď sa prehryzli. Každý má svoj recept a prísady. Zvyklo sa dávať aj jabĺčko, prípadne dule. Kapusta sa musela do súdka natlačiť dôkladne. Keď bola primerane natlačená, pustila šťavu, ktorá sa zvykla odobrať a potom pri kvasení dolievať. Keď bol súdok plný, kapusta sa zaťažila a privrela deklom na súdok. Súdok sa odložil na teplé miesto, aby prebehlo kvasenie a o dva týždne bola kyslá kapusta hotová. Bola výborným doplnkom k mäsitým jedlám, ktoré poskytovala zabíjačka. Podľa súčasných výskumov ma kapusta vysoký obsah vitamínu C a obsahuje aj flavonoidy a vlákniny, ktoré účinok vitamínov zvyšujú. Má protirakovinové účinky, je vhodná pri chudnutí podporuje mikroflóru v žalúdku a napomáha tráveniu. A nie je pre chlapov lepšej medecíny po prebdenej noci ako voda z kyslej kapusty. |